Éra Scuba diving a novodobé potápanie
1680 Vývoj prístrojového potápania nezačal len s Cousteau .
Borelli vyvinul prístrojovo založenú teóriu o tom, že by mohlo byť možné obnovovanie vydychovaného plynu jeho chladením, kondenzovaním a zahusťovaním. Samozrejme, že toto spojenie bolo neúspešné. Avšak toto bol znázornenie a posun k freediving-u . Borelli tiež experimentoval pri vývoji s plutvami a „buoyancy-compensating devices“
  Borelli
1835 Condent publikoval návrh freeflow pristroja, ktorý sa skladal z helmy, z ohybného obleku a z rezervoáru stlačeného vzduchu pripevneného okolo pása potápača.
1865 Do tejto doby bola Siebe-ho potápačská výstroj považovaná za štandardnú. Avšak v 1865 dvaja Francuzi banský inžinier Benoit Rouquayrol a Auguste Denayrouze, poručík francúzkej NAVY vyvinuli Aerophore. Potápač niesol na chrbte kanister – zásobník so stlačeným vzduchom, ktorý bol stavaný na tlak len 30 barov, čo ho citelne limitovalo v dĺžke jeho použitia. Demand regulátor pracoval s pripojenou membránou. Návrh mal niekoľko vecí vyvinutých Siebe-om . S kompresorom vzduchu bol pripojený kontajner /nie do helmy/. Vzduch potom bol vedený hadicami do helmy. Práve tento prístroj inšpiroval fantastu Julese Verna k napísaniu jeho slávneho románu „Dvacať tisíc míl pod morom “, kde figurujú potápači v skafandre a zbierajú poklady mora.
 
Benoit Rouquayrol a Auguste Denayrouze
1878 Fleuss a Davis navrhli prístroj s uzavretým okruhom kyslika , ktorý používal chemický carbon-dioxide absorbent.
6.august 1926 Major Yves Le Prieur , dôstojník námorníctva, skúša v bazéne v Tourelles v Paríži dýchací prístroj vlastnej konštrukcie. Ja zložený z jednej flaše plynu a z jedného redukčného ventilu. Prívod vzduchu je nepretržitý a ovláda sa ručne kolečkom ventilu. Nie je to moc praktické, ale funguje to. Vojenské námorníctvo systém ihneď zaviedlo. Ten istý Yves Le Prieur je tiež otcom potápačského obleku so zásobou teplej vody, malých kompresorov , vodotesných obalov na fotoaparáty , prvé klietky proti žralokom a rôznych typov harpún pre lov pod vodou. Možeme mu prisúdiť viac než titul „otec potápania“. Práve tak založil prvý klub vášnivých milovníkov podvodného sveta s humorným názvom „klub podvodníkov“.
Yves Le Prieur
1933 Potápači sa ťažko pohybovali a museli sa uspokojiť len s chôdzou po dne. V roku 1933 major Louis de Corlieu inšpirovaný prvými myšlienkami Leonarda da Vinci vyrába prvé plutvy .
december 1942 Inľinier l'Air Liquide, Émile Gagnann a J. Y. Cousteau navrhli skutočne nezavislý dýchací prístroj, zložený z jednej alebo niekoľko fliaš so stlačeným vzduchom a s redukčným ventilom. Tento dýchací prístroj bol potápačmi pomenovaný Akvalung alebo Vodné plúca. Cousteau
Émile Gagnann a J. Y. Cousteau
1943 Celé tajomstvo vývoja podmorskej voľnosti je spojené s redukčným ventilom. Redukčné ventily pre flaše existovali najprv pre vozidlá na drevoplyn v dobe druhej svetovej vojny . Potom boli prispôsobené pre používanie pod vodou. Prvé ponory s nezávislým dýchacím prístrojom boli uskutočnené behom leta 1943 na pobreľí Varoise podmorskými mušketiermi – Jacques-Yvesem Cousteauem , Frédéricem Dumasem a Philippem Taillezem .
1943 - súčasnos» A toto je začiatok dlhého listu vývojárov, inžinierov, technikov a nadšencov potápania, ktorí postupne zdokonalovali prístrojové potápanie, aby bolo bezpečnejšie, spoľahlivejšie a pohodlnejšie pre potápača, neustále sa vyvíjali aj vedomosti ohľadom vplyvu hyberbarického tlaku na fyziológiu človeka, predchádzanie a liečenie potápačských chorôb a poskytovania prvej pomoci potápačom



Súbežne so športovým potápaním sa vývija aj profesionálna potápačská činnosť, ktorej pravidlá sú omnoho zložitejšie. Narkotícké účinky vzduchu predstavovali problém pri dobíjaní veľkých hĺbok. V súčasnosti je vzduch profesionálnych potápačov nahradený zložitými zmesami plynov na základe kyslíka a hélia. Komplexná štúdia rôznych plynných zmesí umožnila dosiahnuť v roku 1988 fantastickej hĺbky 534 m. Pri pokuse Hydra VIII. organizovaného Comexom výstupili potápači niekoľko krát v hĺbke 520 a 534 z potápačského zvonu. Potom ale bola nutná 18 dňová dekompresia, aby sa mohli znovu voľne nadýchnuť atmosferického vzduchu. V súčasnosti bola pri pokuse Hydra 10 dosiahnutá hĺbka 701 m. čo je stále svetový rekord.
Hydra X.