Úvod:

 

Dekompresná choroba sa môže vyskytovať:

  • Potápač stúpa pri vynorovaní príliš rýchlo, bez dodržania bezpečnostných prestávok.
  • Potápač je pod hladinou príliš dlho a absorbuje priveľa dusíka do svojho krvného obehu .
  • Potápač sa vynorí so zadržaným dychom a spôsobí si pretlak plúc a vzduch vnikne do krvného obehu.
  • Lietadlo bez pretlakovej kabíny pri stúpaní hore.
  • Potápač, letiaci v akomkoľvek lietadle v krátkej dobe po vynorení. Pretlakové kabíny v lietadle sú tieľ bezpečné, pretože tlak nie je udržovaný na úrovni morskej hladiny.
  • Robotníci opúštajúcí keson  s umelo zvyšovaným tlakom.
  • A pod.

   Podľa Henryho zákona pri náraste tlaku plynu v tekutinách narastá aj množstvo plynu, ktorý sa môľe v tejto tekutine rozpustiť. Podobne, ako pri otvorení  sektu , alebo sýtenej malinovky. Počas otvorenia je počuť a aj vidieť uvoľnený plyn , keďže vo flaši  už nie je stlačený vzduch, ale  normálny atmosférický tlak .

   Podobne sa správa aj dusík, ktorý je za normálnych podmienok rozpustený v ľudskom tele, tkanivách a fiziologických tekutinách. Pokiaľ je organizmus vystavený prudkému zníženiu tlaku, dusík uvoľnený v tele sa vylučuje do fiziologických tekutín. Pokiaľ je vylučovaný príliš rýchlo, v tele vytvorené bublinky plynu možu spôsobiť príznaky dekompresnej choroby.

 

História:

  1. V roku 1841 bol zdokumentovaný prvý prípad dekompresnej choroby banským inžinierom, ktorý spozoroval bolesti a kŕče baníkov, ktorí pracovali v prostredí so zvýšeným tlakom.
  2. Julius H. Kroehl zomrel na dekompresnú chorobu v roku 1867, pri experimentálnom ponore s ponorkou Sub Marine Explorer.
  3. V roku 1869 bolo zaznamenané úmrtie na dekompresnú chorobu v skafandri a helme plnenej vzduchom.
  4. Paul Bert začal komplexne rozoberať teóriu o absorpcii dusíka v tele a jeho eliminácii. Prvá dekompresná komora pre liečenie potápačských chorôb bola inštalovaná ako podpora pre pracovníkov pracujúcich v kesónoch pri budovaní prvého Hudson riečneho tunela v New Yorku v 1893.
Dekompresná choroba:

Pri prvých prejavoch jedného alebo viacerých príznakov naznačujúcich dekompresnú chorobu je nutné postupovať rýchle a premyslene. Osud postihnutého závisí na vaších schopnostiach.
Predovšetkým nezmetkujte, aj keď situácia vyzerá zle. Zachovajte kľud a chladnú hlavu - vzbudí to u postihnutého dôveru.

   Dekompresná choroba vo všeobecnosti vzniká pri návrate na hladinu resp. s určitým časovým odstupom. 99% prípadov sa objavuje od 10 min. do 6 hod. po vynorení. Avšak u polovice z ních sa príznaky prejavia už do prvej polhodiny a pri 85% sa prejavia do prvej hodiny po ponore. 

Bublinky dusíka sa tvoria v tkanivách.

a) Kožná forma - Ide o miestne alebo celkové svrbenie spojené s tvorbou bublín pod koľou, čo sa prejaví červenou vyrážkou.
b) Bolesti svalov a kĺbov - sú prudké a intenzívne. Predstavujú 30% zo všetkých a prvé príznaky sa objavujú do niekoľko minút po vynorení. Bolesti sa objavujú v poradí od hora smerom dole (ramená, kolená, zápestie, členok). Táto choroba je odolná voči tabletkám od bolesti (nemajú sa podávať). Choroba sa vytráca pomerne rýchlo pri liečbe v dekompresnej komore. Liečba je bez následkov a v prípade neliečenia sa symptómy vytratia asi po 24-48 hodinách. Viac menej opakovanie choroby je nevyhnutelné a neskôr može viesť ku poškodeniu kostí.

 

Bublinky dusíka sú v krvnom obehu. Vtedy môžu upchať vlásočnice a spôsobiť

c) Neurologické nehody  - ktoré sa týkajú až 65% dekompresných chorôb. Sú vždy závažné kôli miestu vzniku a poruchám, ktoré sprevádzajú. Hlavné symtómy sú:

  • Pocit veľkej únavy, neumerný vynaloženému úsiliu.
  • Ostrá bolesť v oblasti chrbtice alebo pásu.
  • Mravenčenie alebo pichanie na dolných končatinách. V horších prípadoch sa môže vyskytnúť aj ochrnutie končatín.

   V prípade objavenia  jedného alebo viacerých symptómov sa musí zahájiť charakteristické  ošetrenie, do doby pokiaľ nebude postihnutý prepravený do dekompresnej komory.
   Ďalšie doprovodné symptómy: 

  • Poruchy vnútorného ucha, ktoré sa prejavujú vätšou alebo menšou závraťou, zvracaním alebo hluchotou. Symptómy sa prejavujú po niekoľkých minútach po vynorení.
  • Poruchy dýchania, sú spôsobené veľkou tvorbou bublín na úrovni pľúcneho obehu. Spôsobujú potiaľe pri dýchaní s pocitom dušnosti, ktoré môžu vyústiť až k dychovej nedostatočnosti.  

 

Je lepšie predchádzať ako liečiť

Do bodky dodržiavajte údaje dekompresných tabuliek a výstupovú rýchlosť.
Nikdy nepoužívajte počas výstupu alebo dekompresii Valsalvou manéver
/manéver na vyrovnanie tlaku v stredouší/
Po ponore nevykonávať žiadne cvičenie so zadržiavaním vzduchu.
Pokiaľ sa cítite unavený - nepotápajte!
Po ponore nevykonávajte žiadnu ťažkú fyzickú námahu.
Nepite alkohol, nefajčite a vyhýbajte sa pobytu na prudkom slnku.
Dodržiavajte dostatočný pitný režim.

 

Poskytnutie prvej pomoci:

  • Položte obeť na chrbát s hlavou nižšie ako nohy
  • Podajte kyslík
  • Pitný režim - ak je postihnutý schopný prijímať tekutiny, je potrebné, aby vypil aspoň 1L tekutín za hodinu.
  • Dajte postihnutému vypit vodu s aspirinom /Prevencia proti dehydratácii a tiež má protizrážanlivostný účinok, ktorým znížime možnosť tvorby krvných zrazenín a bubliniek v krvi/.
  • Bezodkladne volať 112 /v rámci celej EU /,kde určia podľa potreby spôsob prepravy postihnutého /letecky, sanitka/ a majú vedomosti o všetkých dekompresných komorách a okamžite upovedomia nemocnicu. 

Výpočet dekompresných zástavok:


Povrchové intervaly
                                        RG po predchádzajúcom ponore  

        0
odlet
       A
2
2
      B
20
2
2
     C
10
25
3
3
    D
10
15
30
3
3
   E
10
15
25
45
4
3
  F
20
30
45
75
90
8
4
 G
25
45
60
75
100
130
12
5
H
50
65
95
130
180
240
340
24
7
H
G
F
E
D
C
B
A
hod.
hod.


Časové prirážky pre opakované ponory         
             Predpokladaná hĺbka ponoru v metroch

RG
9
12
15
18
21
24
27
30
33
36
39
42
A
25
19
16
14
12
11
10
9
8
7
7
6
B
37
25
20
17
15
13
12
11
10
9
8
7
C
55
37
29
25
22
20
18
16
14
12
11
10
D
81
57
41
33
28
24
21
19
17
15
14
13
E
105
82
59
44
37
30
26
23
21
19
17
16
F
130
111
88
68
53
42
35
30
27
24
21
19
G
154
137
115
91
72
57
47
40
35
31
27
25
 

Použitá literatúra a obrázky:

 

Poďakovanie:

Mgr. Jaroslavovi Timkovi - za pomoc pri tvorení kódu kalkulačky.